Deväť národných parkov Slovenska: čím je každý z nich výnimočný
Od tatranských štítov po bukové pralesy v Poloninách. Stručný sprievodca slovenskými národnými parkami pre tých, ktorí chcú spoznať viac než najznámejšie miesta.
Národné parky pokrývajú najcennejšie horské a krasové územia Slovenska.
Na cestu si zapamätajte
- Slovensko má deväť národných parkov, najstarší je Tatranský národný park vyhlásený v roku 1949.
- Poloniny a Slovenský kras majú územia zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Každý park má vlastný návštevný poriadok, ktorý sa oplatí poznať pred cestou.
Keď sa povie národný park, väčšina ľudí si vybaví Tatry. Slovensko ich však má deväť a každý z nich chráni iný kus krajiny: vysoké štíty, vápencové planiny, jaskyne, kaňony aj staré bukové lesy. Pre turistu to znamená neobyčajnú pestrosť na malom území. Zároveň platí, že v každom parku treba rešpektovať jeho pravidlá, ktoré sa môžu líšiť.
Tatry, Pieniny a Nízke Tatry
Tatranský národný park je najstarší, vyhlásený bol v roku 1949. Chráni najvyššie pohorie Karpát s viac ako sto plesami, vysokohorskou flórou a živočíchmi, ako je kamzík či svišť. Pieninský národný park vznikol v roku 1967 a je známy predovšetkým Prielomom Dunajca, ktorým sa tradične splavuje na pltiach, a hranicou s Poľskom, kde na slovenský park nadväzuje poľský. Národný park Nízke Tatry, vyhlásený v roku 1978, je rozlohou najväčší. Hlavný hrebeň s Ďumbierom a Chopkom patrí k najkrajším hrebeňovkám v strednej Európe a pod ním sa skrývajú Demänovské jaskyne.
Fatry a Slovenský raj
Národný park Malá Fatra bol vyhlásený v roku 1988. Rozsutce, Jánošíkove diery s rebríkmi a lávkami a hrebeň nad Terchovou z neho robia jeden z najnavštevovanejších parkov. V tom istom roku vznikol aj Národný park Slovenský raj, ktorý sa od ostatných líši tiesňavami a roklinami. Turisti tu stúpajú popri vodopádoch po rebríkoch a stupačkách a na mnohých trasách platí jednosmerný pohyb. Národný park Veľká Fatra patrí k mladším, vyhlásený bol v roku 2002. Vyniká rozsiahlymi lesmi, krasovými dolinami a trávnatými hoľami na hrebeni. V oblasti Harmanca rastie jedna z najväčších populácií tisu obyčajného v strednej Európe.
Muránska planina, Poloniny a Slovenský kras
Národný park Muránska planina bol vyhlásený v roku 1997. Vápencová náhorná plošina s lúkami, zrúcaninou Muránskeho hradu a chovom koní plemena hucul na Veľkej lúke je ideálna pre pokojné celodenné výlety. V tom istom roku vznikol aj Národný park Poloniny na severovýchode krajiny. Jeho bukové pralesy sú súčasťou lokality svetového dedičstva UNESCO a na vrchu Kremenec sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Pre nízke svetelné znečistenie je obľúbený aj medzi pozorovateľmi hviezd. Národný park Slovenský kras, tiež z roku 2002, chráni najväčšie krasové územie v strednej Európe. Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 na zozname UNESCO a patrí k nim napríklad Domica.
- Tatranský národný park – 1949
- Pieninský národný park – 1967
- Národný park Nízke Tatry – 1978
- Národný park Malá Fatra – 1988
- Národný park Slovenský raj – 1988
- Národný park Muránska planina – 1997
- Národný park Poloniny – 1997
- Národný park Veľká Fatra – 2002
- Národný park Slovenský kras – 2002
Ako sa v národnom parku správať
Hoci sa podrobnosti medzi parkmi líšia, niektoré zásady sú spoločné. Chodí sa po vyznačených chodníkoch, odpadky sa odnášajú späť, rastliny a kamene zostávajú na svojom mieste a na zvieratá sa pozerá z diaľky. Stanovanie a táborenie sú mimo vyhradených miest spravidla zakázané. V niektorých parkoch platia sezónne uzávery, jednosmerné trasy alebo osobitné pravidlá pre psov a bicykle. Pred cestou sa preto oplatí nahliadnuť na stránku príslušnej správy národného parku, kde býva zverejnený návštevný poriadok aj aktuálne obmedzenia.
Pri výbere parku pomôže aj úvaha o náročnosti. Vysokohorské trasy v Tatrách a na Malej Fatre si vyžadujú dobrú kondíciu a istý krok, rebríky v Slovenskom raji zase isté ruky a absenciu strachu z výšok. Naopak Muránska planina, doliny Veľkej Fatry či náučné chodníky v Slovenskom krase ponúkajú dlhé, no miernejšie prechádzky, ktoré zvládnu aj menej trénovaní turisti či rodiny s deťmi. Viaceré parky sú dostupné aj vlakom, čo uľahčí túry s rôznym začiatkom a koncom.
Ak máte chuť na niečo iné než na preplnené tatranské chodníky, skúste v tejto sezóne park, ktorý ešte nepoznáte. Muránska planina či Poloniny ponúkajú ticho, rozľahlosť a pocit, že krajina tu ešte patrí predovšetkým sebe.